Informacie pre mojich studentov

Martin Knor


Informacie pre studentov SvF

Zimny semester

Algebraicke struktury a matematicka logika (MPM1)

Na tomto predmete sa student oboznami so zakladmi vyrokovej a predikatovej logiky. Potom zabrdneme do teorie mnozin a pokracujeme strukturalnou algebrou. Preberu sa grupy a polia, najma Galoisove, a skoncime pri zvazoch a Booleovskych algebrach, vid sylaby. Tymto sylabom odpovedaju skripta, ktore su pristupne na stranke skoly. Upozornujem, ze predmet je extremne obsiahly. Na kazdej prednaske sa zavedie viacero novych pojmov, ktore sa okamzite vyuzivaju.
Na skuske student dostane 6 prikladov po 4 body. Z toho mu vyjde hodnotenie. Stupnica je A: 24-22; B: 21-20; C: 19-17; D: 16-15; E: 14-12; F: 11-0. Avsak student si toto hodnotenie moze pozmenit nepovinnou ustnou castou. Dostane teoreticku otazku (obycajne celu temu), pricom ak z nej nevie absolutne nic, moze stratit az 4 body, ak vie uplne vsetko, moze ziskat az 4 body. Ak cosi vie a cosi nevie, dostane (strati) adekvatny pocet bodov. Navyse, zopar bodov si moze priniest z cviceni. Tieto body su navyse a znormalizuju sa tak, ze maximalny mozny pocet bude 4 body. Poznamenavam, ze vsetky sady prikladov budu zverejnene.

Linearna a nelinearna optimalizacia (MPM2)

Na tomto predmete sa student oboznami so simplexovym algoritmom, ktory je zakladnym nastrojom na riesenie uloh linearneho programovania. Prejde sa dualita a analyza senzitivity. Pokracuje sa celociselnym programovanim. Na zaver sa venujeme matematickemu programovaniu. Prejdeme Lagrangeove multiplikatory, Kuhn-Tuckerove podmienky, Wolfeho metodu, metodu pripustnych smerov a skoncime Uzawovou metodou a dualitou uloh matematickeho programovania, vid sylaby. Tymto sylabom odpovedaju skripta, pristupne na stranke skoly.
Tento predmet je pre studentov MPM podstatny. Z toho dovodu je skuska standardna, cize ziadne sady prikladov dopredu zname nie su. Poznamenavam, ze akekolvek elektronicke pomocky su prisne zakazane. Na skuske student dostane 6 prikladov po 4 body. Z toho mu vyjde hodnotenie. Stupnica je A: 24-22; B: 21-20; C: 19-17; D: 16-15; E: 14-12; F: 11-0. Avsak student si toto hodnotenie moze pozmenit nepovinnou ustnou castou. Dostane teoreticku otazku (obycajne celu temu), pricom ak z nej nevie absolutne nic, moze stratit az 4 body, ak vie uplne vsetko, moze ziskat az 4 body. Ak cosi vie a cosi nevie, dostane (strati) adekvatny pocet bodov.

Constructive geometry (CEA1)

Na tomto predmete sa student oboznami so zakladnymi zobrazovacimi metodami. Zacneme s nastrojmi, ktorymi su kolineacia a afinita. Potom sa venujeme Mongeovej projekcii, axonometrii, kotovanemu premietaniu a stredovemu premietaniu, vid sylaby. Na skuske student dostane 3 priklady, kazdy za 26 bodov. Kedze z cviceni si prinesie 0 az 20 bodov a 2 body dostane kazdy ako zaklad, tak hodnotenie je nasledovne: A: 100-90; B: 89-80; C: 79-70; D: 69-60; E: 59-50; F: 49-2. Avsak student si tuto znamku moze pozmenit nepovinnou ustnou castou. Dostane teoreticku otazku (obycajne celu temu), pricom ak z nej nevie absolutne nic, moze stratit az 10 bodov, ak vie uplne vsetko, moze ziskat az 10 bodov. Ak cosi vie a cosi nevie, dostane (strati) adekvatny pocet bodov.

Letny semester

Teoria grafov (MPM1)

Na tomto predmete sa student oboznami so zakladnymi pojmami a aplikaciami teorie grafov. Zacneme kombinatorikou, pokracujeme stromami, kostrami prehladavania do hlbky a do sirky, cyklami a rezmi, matroidami a pazravym algoritmom, faktormi a Hallovou vetou, rovinnostou grafov, farebnostou a skoncime zlozitostou algoritmov, vid sylaby. Tymto sylabom odpovedaju skripta, pristupne na stranke skoly.
Na tomto predmete sa zavadza velmi vela pojmov. Preto su sady prikladov zverejnene pred skuskou. Na skuske sa jedna sada nahodne vylosuje a nasledne sa riesi Na skuske student dostane 6 prikladov po 4 body. Z toho mu vyjde hodnotenie. Stupnica je A: 24-22; B: 21-20; C: 19-17; D: 16-15; E: 14-12; F: 11-0. Avsak student si toto hodnotenie moze pozmenit nepovinnou ustnou castou. Dostane teoreticku otazku (obycajne celu temu), pricom ak z nej nevie absolutne nic, moze stratit az 4 body, ak vie uplne vsetko, moze ziskat az 4 body. Ak cosi vie a cosi nevie, dostane (strati) adekvatny pocet bodov.

Dalsie predmety

Obsahom identicke predmety Aplikovana matematika a Linearne optimalizacne metody su nepovinne a v sucasnosti si ich ziaden student nezapisal. Avsak ich sylaby su castou sylabov predmetu Linearna a nelinearna optimalizacia, ked sa k tomu pridaju siete, toky, rezy a analyza nakladov projektu. Literaturou su skripta, ktore vysli v tlacenej forme v roku 2004.


Informacie pre studentov FA

Zimny semester

Matematika

Na tomto predmete sa preberu zaklady matematiky potrebne pre studenta fakulty architektury. Zacneme riesenim sustav linearnych rovnic a determinantami. Pokracujeme analytickou geometriou, linearnymi, afinnymi a kolinearnymi transformaciami. Potom sa oboznamime s komplexnymi cislami a povieme si nieco o samopodobnych mnozinach. Nasleduju zaklady matematickej analyzy, cize funkcie, limity, derivacie a integraly. Prednasku zakoncime zlatym rezom a Fibonacciho cislami, vid sylaby.
Viacere casti prednasky uz niektori studenti doverne poznaju (napriklad z gymnazii). Avsak upozornujem, ze kazdy student sa pocas prednasky stretne s pojmami, ktore este nikdy nevidel a nepocul, a to aj absolvent fakulty matematiky, fyziky a informatiky. Dvovod je ten, ze prednasky su upravene pre buducich architektov a su velmi uzko naviazane na predmet Deskriptivna geometria.
Cvicenia mozu z roznych dovodov odpadnut (statny sviatok, teroristicky utok na budovu skoly, choroba ap.), avsak prednasky neodpadaju. Ak sa nejaka prednaska z lubovolneho dovodu neuskutocni, tak si ju nastudujete individualne na samostudium.
Skuska pozostava z pisomnej a ustnej casti. Na pisomnej casti jeden zo studentov vylosuje nazov sad (je ich pripravenych 20 a su k dispozicii v xeroxarni FA), ktore sa vypracuvaju. Student na skuske moze pouzivat pero, ceruzu, cisty papier a sadu vzorcov, ktore si vyzdvihne v xeroxarni. Tito sada nebude nijako popisana. Zvlast upozornujem, ze akekolvek elektronicke pomocky su striktne zakazane. Student vypracuva pisomnu cast 90 minut, a vo svojej sade ma 6 prikladov, pricom za kazdy moze dostat 0 az 4 body. Aj za tazky, aj za lahky priklad. Pisomka sa opravi a student dostane isty pocet bodov, reprezentujuci znamku (A: 24-22; B: 21-20; C: 19-17; D: 16-15; E: 14-12; F 11-0). Student sa dostavi na ustnu cast skusky, kde sa dozvie svoju priebeznu znamku. Ak studentovi dana znamka vyhovuje, necha si ju zapisat. Ak nie, bude odpovedat. Na ustnej casti sa moze dosiahnuty pocet bodov zmenit, avsak nanajvys o 4 body. Teda za vynikajucu odpoved student dostane +4 body, avsak ak nebude vediet z otazky, ktoru dostane, vobec nic, tak dostane -4 body. Z toho vyjde vysledna znamka. Upozornenie. Z istych dovodov sme nuteni zmenit vyber prikladov na skusku. Tento rok sa nebudu sady losovat z tych, co su v xeroxarni. Pre kazdy termin zostavim nove sady. Tieto budu mat oznacenie, ktore sa nezhoduje s tym z xeroxarne. Priklady budu inak premiesane a ciselne sa mozu trochu (ale nie moc) lisit.


Informacie pre studentov FM UK

Zimny semester

Mathematics 1

Na tomto predmete sa student oboznami so zakladmi linearnej algebry a matematickej analyzy. Sylaby su totozne so sylabami pre studium v slovencine, vid sylaby. Napriek tomu, student moze absolvovat skusku v anglictine iba vtedy, ked absolvoval cvicenia v anglictine.
Pocas semestra sa na cviceniach pisu dve pisomky po 15 bodov. Hodiny, na ktorych sa tieto pisomky pisu, sa oznamia s predstihom aspon 2 tyzdnov. Ak sa napriek tomu nejaky student na pisomke nemoze zucastnit, bude mu povoleny nahradny termin. Avsak na nahradnom termine bude k dispozicii menej bodov ako 15 a takyto nahradny termin bude iba jeden (pre druhu pisomku), respektive dva (pre prvu).
Na pisomnej casti skusky sa riesi 6 prikladov po 11 bodov. Kedze 4 body su za (akukolvek) ucast na cviceni, tak k dispozicii je 100 bodov. Podla poctu ziskanych bodov vyjde studentovi predbezna znamka (A: 100-91; B: 90-81; C: 80-73; D: 72-67; E: 66-60; F 59-0). Ak student suhlasi s predbeznou znamkou, necha si ju zapisat. Ak sa mu nepaci, moze si ju opravit ustnou odpovedou, avsak v ramci tejto moze ziskat (stratit) nanajvys 10 bodov.

Letny semester

Mathematics 2

Na tomto predmete sa student oboznami s funkciami viacerych premennych a so zakladmi linearneho a matematickeho programovania. Sylaby su totozne so sylabami pre studium v slovencine, vid sylaby. Napriek tomu, student moze absolvovat skusku v anglictine iba vtedy, ked absolvoval cvicenia v anglictine.
Pocas semestra sa na cviceniach pise jedna pisomka. Ta je za 20 bodov a hodina, na ktorej sa tiato pisomka pise, sa oznami s predstihom aspon 2 tyzdnov. Ak sa napriek tomu nejaky student na pisomke nemoze zucastnit, tak mu bude povoleny nahradny termin. Taketo terminy budu nanajvys dva a na prvom z nich bude mozne ziskat iba 16 bodov, na druhom iba 12. Dalsich 10 bodov sa prideli za ucast na cviceniach. Nahodne sa vyberie 5 cviceni, na konci ktorych skontrolujem ucast. Kazdy pritomny student ziskava 2 body.
Na pisomnej casti skusky sa riesi 6 prikladov po 11 bodov. Kedze 4 body su gratis, tak k dispozicii je 100 bodov. Podla poctu ziskanych bodov vyjde studentovi predbezna znamka (A: 100-91; B: 90-81; C: 80-73; D: 72-67; E: 66-60; F 59-0). Ak student suhlasi s predbeznou znamkou, necha si ju zapisat. Ak sa mu nepaci, moze si ju opravit ustnou odpovedou, avsak v ramci tejto moze ziskat (stratit) nanajvys 10 bodov.


Lubovolny kontakt na mna je pomocou e-mailu na adrese knor@math.sk. Na tejto adrese mozete konzultovat rozne nejasnosti, ktore mate, respektive dohodnut sa na osobnych konzultaciach.

Pre vsetkych studentov plati, ze na skuske nie su povolene ziadne elektronicke pomocky (mobily, kalkulacky, pocitace ap.). Vsetky vyrazy treba nechat v tvare zlomkov a vysledky nie je potrebne upravovat.
Tiez chcem upozornit, ze ked ma x studentov sediacich "blizko seba" identicke chybne riesenie, tak predpokladam, ze opisovali. V takom pripade kazdy z nich dostane za prislusny priklad dolna cela cast[(pocet bodov za priklad)/x] bodov.


spat na moju domacu stranku


Stranka pre studentov Martina Knora
Posledna zmena 29. septembra 2009
E-mail: (knor@math.sk)