Revision 12 as of 2010-03-06 21:05:44

Clear message

Zadania

Všeobecné zásady:

1

Naprogramujte funkciu ktorá zadané dynamicky allokované $n$-prvkové pole premenných typu int:

Design funkcií (čiže voľba návratových typov a argumentov) je na vás. Urobte to ale tak, aby funkcie referovali všetky možné chybové stavy aké pri ich vykonávaní môžu nastať.

2

Napíšte program ktorý od uživateľa z klávesnice načíta prirodzené číslo $n$ a následne, metódou Erastotenovho sita, zistí všetky prvočísla nie väčšie než $n$. Pamäť v ktorej Erastotenov algoritmus vykonáva Erastotenovské značkovanie allokujte dynamicky.

Priebežný stav

ID

1

2

3

4

41458

67640

67644

67654

<!>

<!>

67660

67667

67674

<!>

<!>

67678

67682

67687

67692

67698

<!>

<!>

67705

67708

67718

67720

67725

67728

67733

67737

<!>

67743

<!>

<!>

67746

69782

Časté chyby

  1. Chyby týkajúce sa designu funkcií
    1. Funkcia alebo procedúra má vykonávať jednu, čo možno najjednoduchšiu činnosť a túto činnosť má vykonávať dobre.

    2. Rozmeniac na drobné predchádzajúci bod: ak žiadam implementáciu funkcie ktorá vykonáva činnosť Č tak tým myslím, bez toho aby som to explicitne zdôraznoval, že funkcia žiadnu inú činnosť nevykonáva. Napríklad ak chcem, aby funkcia inicializovala pole premenných typu int na zadanú hodnotu $h$ tak, bez toho aby som to explicitne písal, očakávam, že funkcia nebude ani nič čítať z klávesnice, ani nič písať na obrazovku a vôbec, nebude robiť nič čo bezprostredne nesúvisí s inicializáciou pola.

  2. Črty jazyka ktoré nepatria do ANSI C
    1. Ak deklarujete napríklad int pole[n] kde n je nejaká predtým inicializovaná premenná, devcpp, žial, nebude frflať. Lenže niečo podobné je z hladiska čistého ANSI C striktne zakázané. Keďže hodnota n nie je v čase kompilácie známa, to čo takouto deklaráciou hovoríte, je vlastne dynamická allokácia pamate. Ale tá sa správne rieši cez funkciu malloc a jej príbuzné. Jediný dôvod prečo takýto riadok ide skompilovať je to, že devcpp nie je dôsledný kompilátor a, aj bez toho aby o to bol požiadaný, do jazyka mieša črty neoficiálnych rozšírení a C++. Ja ale takéto tolerovať nebudem; skúste to skompilovať pod linuxom pomocou gcc a hneď pochopíte prečo.

  3. Programátorský štýl
    1. Blok kódu začína vždy na novom riadku. Aj v prípade, že sám nemá viac než jeden riadok. Prečo? Už z letmého pohladu na zdroják je jasné aké panujú medzi časťami kódu logické vzťahy.

    2. Blok kódu je oproti okolitému kódu odsadený o jeden tabulátor doprava. Prečo? Už z letmého pohladu na zdroják je jasné, kde blok kódu začína a kde končí.
    3. Mená symbolických konštánt píšte vždy veľkými písmenami. Prečo? Táto jednoduchá konvencia ktorá programátora prakticky nič nestojí umožnuje už letmým pohladom odlíšiť symbolické konštanty od premenných, čo je viac než užitočné.