Zadania

Všeobecné zásady:

• Vypracované zadania zasielajte na sarkoci@math.sk, prikladajte ich k e-mailu skomprimované ako prílohu a subject nastavte na "seminar z programovania".

• Pred odovzdaním riešenia skontrolujte, či sa nedopúšťate niektorej spomedzi často sa vyskytujúcich chýb.

• Zdrojový kód odsádzajte.
• Program rozbíjajte na zmysluplné funkčné bloky ktoré sú realizované funkciami - čím viac, tým lepšie.
• Ošetrujte chybové stavy.
• Programujte tak, aby kompilátor nevyhlasoval ani jedno varovanie pri pedantnom móde kompilácie.

1

Naprogramujte funkciu ktorá zadané dynamicky allokované -prvkové pole premenných typu int:

• Inicializuje na hodnotu 0.

• Inicializuje na aritmetickú postupnosť so zadanými parametrami .

• Inicializuje na postupnosť náhodne generovaných celých čísel.
• Analyzuje a zisťuje pozíciu a dĺžku najdlhšej klesajúcej podpostupnosti bezprostredne po sebe nasledujúcich prvkov.
• Sčituje a vracia hodnotu súčtu všetkých prvkov v poli.
• Analyzuje a vracia aritmetický priemer prvkov v poli.
• Analyzuje a vracia rozptyl prvkov v poli.

Design funkcií (čiže voľba návratových typov a argumentov) je na vás. Urobte to ale tak, aby funkcie referovali všetky možné chybové stavy aké pri ich vykonávaní môžu nastať.

2

Napíšte program ktorý od uživateľa z klávesnice načíta prirodzené číslo a následne, metódou Erastotenovho sita, zistí všetky prvočísla nie väčšie než . Pamäť v ktorej Erastotenov algoritmus vykonáva Erastotenovské značkovanie allokujte dynamicky.

3

Budeme pracovať s racionálnymi číslami reprezentovanými v tvare zlomku. Za účelom reprezentácie takéhoto zlomku si zavedieme zavedieme datový typ zlomok a to bude štruktúra o dvoch členských premenných: čitateľ bude reprezentovať premenná typu int, menovateľ bude reprezentovať premenná typu unsigned int. Implementujte nasledujúce funkcie:

• funkciu ktorá zlomok prevedie na kanonický tvar.
• funkciu ktorá porovná dva takto reprezentované zlomky a cez návratový typ referuje, ktorý z nich je väčší.
• funkciu ktorá vypočíta súčet dvoch zlomkov
• funkciu ktorá vypočíta rozdiel dvoch zlomkov
• funkciu ktorá vypočíta súčin dvoch zlomkov
• funkciu ktorá vypočíta podiel dvoch zlomkov

4

Priebežný stav

Časté chyby

1. Chyby týkajúce sa designu funkcií

   1. Funkcia alebo procedúra má vykonávať jednu, čo možno najjednoduchšiu činnosť a túto činnosť má vykonávať dobre.

   2. Rozmeniac na drobné predchádzajúci bod: ak žiadam implementáciu funkcie ktorá vykonáva činnosť Č tak tým myslím, bez toho aby som to explicitne zdôraznoval, že funkcia žiadnu inú činnosť nevykonáva. Napríklad ak chcem, aby funkcia inicializovala pole premenných typu int na zadanú hodnotu tak, bez toho aby som to explicitne písal, očakávam, že funkcia nebude ani nič čítať z klávesnice, ani nič písať na obrazovku a vôbec, nebude robiť nič čo bezprostredne nesúvisí s inicializáciou pola.

2. Črty jazyka ktoré nepatria do ANSI C

   1. Ak deklarujete napríklad int pole[n] kde n je nejaká predtým inicializovaná premenná, devcpp, žial, nebude frflať. Lenže niečo podobné je z hladiska čistého ANSI C striktne zakázané. Keďže hodnota n nie je v čase kompilácie známa, to čo takouto deklaráciou hovoríte, je vlastne dynamická allokácia pamate. Ale tá sa správne rieši cez funkciu malloc a jej príbuzné. Jediný dôvod prečo takýto riadok ide skompilovať je to, že devcpp nie je dôsledný kompilátor a, aj bez toho aby o to bol požiadaný, do jazyka mieša črty neoficiálnych rozšírení a C++. Ja ale takéto tolerovať nebudem; skúste to skompilovať pod linuxom pomocou gcc a hneď pochopíte prečo.

3. Programátorský štýl

   1. Blok kódu začína vždy na novom riadku. Aj v prípade, že sám nemá viac než jeden riadok. Prečo? Už z letmého pohladu na zdroják je jasné aké panujú medzi časťami kódu logické vzťahy.

   2. Blok kódu je oproti okolitému kódu odsadený o jeden tabulátor doprava. Prečo? Už z letmého pohladu na zdroják je jasné, kde blok kódu začína a kde končí.
   3. Mená symbolických konštánt sa píšu vždy veľkými písmenami. Prečo? Táto jednoduchá konvencia ktorá programátora prakticky nič nestojí umožnuje už letmým pohladom odlíšiť symbolické konštanty od premenných, čo je viac než užitočné.
   4. Návratové chybové stavy funkcií sa realizujú ako symbolické konštanty. Prečo? Pri letmom pohlade na kondicionál

      • if(sucet(argumenty1, argumentyn) == 1)

      by sa mohlo zdať, že testujeme, či sa výsledok nejakého výpočtu (ktorý realizuje funkcia sucet) náhodou nerovná jednej. Ak ale čítame

      • if(sucet(argumenty1, argumentyn) == PROBLEM_PRETECENIE_ROZSAHU_INT)

      je nám okamžite jasné, že je to test na chybový stav. To, samozrejme, nesmierne sprehľadňuje zdrojový kód.
   5. Medzi deklarácie premenných na začiatku tela funkcie a jeho zvyšok sa vkladá prázdny riadok. Prečo? Programátor čítajúci zdrojový kód preskakuje deklarácie premenných a vracia sa k nim až neskôr, keď sa chce dozvedieť akého typu tá ktorá premenná je. Prázdny riadok na konci deklarácií výrazne ulahčuje takýto spôsob čítania zdrojáku.

Ukážkový Zdroják

   1 int main(void)
   2 {
   3         int i, j, k;
   4         char *string;
   5         double ratio;
   6 
   7         /* nadomnou je volny riadok oddelujuci deklaracie (zasada 3.e) */
   8         if(i == j)
   9                 printf("Premenne i a j maju, zhodou oklnosti, rovnaku hodnotu.\n");
  10         else
  11                 printf("Premenne i a j maju, zhodou oklnosti, roznu hodnotu.\n");
  12 
  13         if(&i == (int*)string) {
  14                 printf("tento kod sa NIKDY nevykona.");
  15                 i = j+k;
  16                 j = i-k;
  17         }
  18 
  19         for(i=0;;i++)
  20                 if(i != k) {
  21                         printf(".");
  22                         k -= i;
  23                 } else {
  24                         printf("zaverecna");
  25                         break;
  26                 }
  27 
  28         /* dovidenia */
  29         retutn(0);
  30 }